@CT 1 @LM 2 @RM 68 @PL 64 @TB -----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T @MT 3 @MB 2 @PO 6 @PN 8 @LH 6 TECHNOLOGICK PREDPIS  Tento technologickpredpisplatpre: A) Objekty realizovan z tehl BRITTERM vrtane vntornch nosnch, obvodovch nosnch a nenosnch vplovch kontrukci B)Objekty realizovan kombinciou muriva z tehl BRITTERM s bet novmi zvislmi a vodorovnmi kontrukciami. C) Keramick preklady Atlas D) Keramick stropn systm IT Technologick predpis uruje zsady murovania z tehl BRITTERM a riei styky muriva navzjom. Riei styk muriva zo zvislou betno vou kontrukciou a styk zvislho muriva so stropnou kontrukciou. Technologick predpis doporuuje aj rieenie povrchovch prav tchto stykov. M doporuujci charakter pre odborn stavebn fir mi, projektantov, ivnostnkov v odbore stavebnctva, stavebnch dozorov a irok stavebn verejnos. 1. VEOBECNE  1.1. Zkladn daje Pri navrhovan stavieb z tehlovho systmu BRITTERM je potrebn dodra modulov sie 125 mm. Kontrukn vka podlaia sa navrhu je v nsobku modulu 250 mm. Dkov modul  Tehly BRITTERM maj v smere dky steny skladobn rozmery v nsobku dkovho modulu 125 mm (1 m dky 4 ks tehl BRITTERM o skladobnej dke 250 mm) zaiatok pdorysnej modulovej siete je vdy od vn tornho rohu obvodovej steny. (Doplnkov tehla BRITTERM 18 nie je vlenen do uvedenej modulovej siete). Vkov modul  Tehly BRITTERM s 238 mm vysok. S maltovou lonou krou 12 mm sa zska jedna vrstva mru o skladobnej vke 250 mm. (pre miestnos 2,75 m vysok je potrebnch 11 radov tvaroviek BRITTERM). Vhody tehlovho systmu BRITTERM  Mechanick pevnos, poiarna odolnos, tepeln a zvukov izolcia, ekologick nezvadnos, spora malty a pracovnho asu, nzka ust len vlhkos muriva - do 1,5%, akumulan a difzna schopnos. S hrn tchto vlastnost vytvra optimlne podmienky pre pohodu a zdrav bvanie. 1.1.1. U objektov zrealizovanch z tehl BRITTERM sa kontruk cie delia na: - vntorn nosn steny - obvodov nosn steny - nenosn vplov - prieky - nosn stropn systm IT 1.1.2. U objektov zrealizovanch kombinciou tehlovho muriva s betnovmi kontrukciami sa delia: - vntorn nosn steny - obvodov murivo nosn - obvodov murivo nenosn - nenosn vplov - prieky Vntorn nosn steny s navrhovan na prenanie zvislho zaa enia od stropnej kontrukcie, vlastnej tiae, ale i vodorovnho zaaenia. Plnia funkciu nosn, deliacu a zvukovoizolan. Obvodov nosn steny s navrhovan na prenanie zvislho zaa enia od stropnej kontrukcie, vlastnej tiae, ale i vodorovnho zaaenia. Plnia funkciu nosn, deliacu (oddeuj interir od exte riru), zvukovoizolan a tepelnoizolan. Obvodov nenosn murivo nie je uren na prenanie zaaenia, m funkciu najm deliacu (oddeuje interir od exteriru), zvukovo izolan a tepelnoizolan. Je namhan predovetkm vlastnou tia ou. Nenosn vplov - prieky nie s uren na prenanie zaae nia, maj funkciu najm deliacu a zvukovoizolan. S namhan pre dovetkm vlastnou tiaou. Nosn stropn kontrukcie s navrhnut na prenanie zaaenia od vlastnej tiae, vrstiev podlahy a stleho a nhodilho zaae- nia. Musia plni aj zvukovoizolan funkciu. 1.3. Pracovn ata Zloenie pracovnej aty sa vol poda rozsahu prc. 1.3.1. Pracovn pomcky a mechanizmy -murrske nradie na murra (murrska lyica a naberaka, mu rrske kladivo, murrska tetka, dreven meter, murrska nra, vodovha, pozinkovan vedro, olovnica, ceruzka) - gumov kladiv - mieaka na maltu -stroj, resp. pla na plenie tehly (napr.JUMBO 900) - stavebn ploinov vah - friky, japonky, maltovnice - dreven laty 2. TECHNICK POIADAVKY  2.1. Materil  Do stavieb je mon zabudova iba tak materily a vrobky kto r vyhovuj podmienkam Zkona . 521/2001 Z.z. o stavebnch vrob koch (pln znenie zkona . 90 Z.z. o stavebnch vrobkoch, ako vyplva zo zmien a doplnen vykonanch zkonom . 264/1999 Z.z. a zkonom .413/2000 Z.z.) 2.2. Technick parametre vrobkov  U tehl BRITTERM, keramickch prekladov a stropnho systmu IT s uveden v technickch listoch. 2.3. Ostatn materil  2.3.1. Murovacie malty  V sasnosti sa na stavbch stretvame poda vroby s dvoma druhmi mlt: -Malty vyrban na stavbe zamieanm piesku, vody, cementu a vpna tradinm spsobom v mieake -Malty priemyselne vyrban vo forme suchej maltovej zmesi a dodvan na stavby bu vrecovan alebo v silch. Medzi tra dinch vrobcov tchto zmes patria firmi: BAUMIT s.r.o., SAKRET Slovakia, HASIT Slovakia s.r.o. a al. K maltm priemyselne vyrbanm meme zahrn i malty tepelnoizo lan. Tieto sa vyznauj dobrmi tepelnoizolanmi vlastnosami a pouvaj sa pri realizcii vonkajch obvodovch kontrukci - stien. 2.3.1.1. Murovacia malta vyroben na stavbe  Tabuka .1 Smern receptra vpennocementovej malty na murova- nie: (Zvzn receptru je mono stanovi len labora trnym spsobom) Ŀ Jednotliv Znaka malty zloky Ĵ malty 0,4 1 2,5 5 Ĵ Zloky v kg/m3 malty Ĵ CEM.II/B-S 32,5R 90 120 160 210 Vap. hydrt 100 90 80 70 Kamenivo 1400 1400 1400 1400 Voda 285 280 275 270 2.3.1.2.Priemyselnevyrbansuchmaltovzmesinarun  a strojn spracovanie  Ako prklad sa uvdzaj: - od firmi Baumit: Baumit Murovacia malta 50 Baumit Murovacia malta 100 Baumit Termo malta 50 - od firmi Hasit: Hasit 020 Hasit 050 Hasit 050 N Hasit 080 Hasit 120 (tepelnoizolan) - od firmi Sakret: HM Sakret murovacia malta HM 2,5, HM5 Zm Sakret cementov malta LM 21 Sakret tepelne izolan malta PM Sakret murovacia a omietkov malta KM SAkret vpenn malta 2.2.2. Prsady proti mrazu  V prpadoch ke je potrebn realizova stavbu - murova v nep riaznivch klimatickch podmienkach a oakvan mnusovch nonch teplotch je potrebn chrni maltu proti mrazu. Doporuujeme pou i prostriedok od firmi Murexin, ktor je mon poui do tradine vyrbanch mlt a tepelnoizolanej malty Baumit. Prostriedok na ochranu malty proti mrazu sa riedi v zmesovej vode poda teploty (vi tabuka ) a nsledne sa pridaj prmesi. Tabuka .2Pre mieanie a spotrebu materilu pre vpenocementov maltu Ŀ Teplota Prostriedok na ochranu Riedenie malty proti mrazu/m3  vodou Ĵ - 3oC 15 a 18 kg 1:15 - 6oC 22 a 30 kg 1:10 - 9oC 37 a 45 kg 1: 6 - 12oC 75 a 90 kg 1: 3 Pouitie inch prsad proti mrazu s pouitm do tepelnoizolanch mlt je potrebn prekonzultova s vrobcom prslunej malty. 2.2.3. Kotviaci materil pre styk elezobetnovej kontrukcie  a vplovho tehlovho muriva  - kotvy Mauwerky - kotviaca pozink. oce 8 mm (10 mm) - pozinkovan (nerezov) ploch kotva tvaru L - nerezov ploch kotva (napr.firmi Fischer) a pod. - sklotextiln mrieka s okami 6/6 - 10/10 mm - PUR pena - akryltov tmel 3. PRACOVN POSTUP  3.1. Prprava podkladu a prpravn prce  Podklad muriva mus by vodorovn. Vkov rozdiely sa vyrovna j murovacou maltou vychdzajc z najvyieho bodu. Na prieben kontrolu dkovho a vkovho modulu sa na dreven latu vyznaia rysky po 125 mm (vkov modul je 250 mm o je nsobok dkovho modulu). Dka laty sa ur poda vkovho modulu podlaia. 3.2. Murovanie  Murivo je spriahnut kontrukcia z tehl a malty. Malty z ha diska vroby rozdeujeme na malty vyrban na stavenisku a such maltov zmesi. Vzjomn styk tehl v murive vytvraj lon a sty n kry. Dleit je z hadiska statickho i vzba tehl v murive. 3.2.1. Lon (vodorovn) kra  Hrbka lonej kry vyplva z vkovho modulu 250 mm a z meno vitho rozmeru vky tehl 238 mm. Hrbkou lonej kry sa vyrovnvaj aj vkov rozdiely vok tehl v rmci dovolench to leranci. Optimlna hrbka lonej kry je 12 mm. Lon kra mus by celoplone premaltovan! 3.2.2. Styn (zvisl) kra  Murivo poda druhu zvislej stynej kry me by: - s viditene premaltovanou zvislou krou - bez viditene premaltovanej zvislej kry - bez premaltovanej zvislej kry Murivo s viditene premaltovanou zvislou krou  Je z malo a vekoformtovch tehl typu TP-29, PzDT-2, PDTCDm, PDTCV14, TPD Britterm 18, TPD Britterm 30. Spotreba murovacej mal ty je znane vysok. Murivo bez viditene premaltovanej zvislej kry  Tvoria vekoformtov tehlov bloky TPD Britterm 40 s jednou malto vou takou, ktor sa pri murovan klad za sebou na doraz a maltou sa vypa len maltov taka. Takto vznik murivo bez viditene pre maltovanej zvislej kry. Murivo bez premaltovanej zvislej kry  V prpade tehl so stynmi plochami upravenmi na systm pero + drka (P+D) premaltovanie zvislej kry plne odpad. Tka sa to tehly TPD Britterm 8 P+D, TPD Britterm 11,5 P+D, TPD Britterm 25 P+D, TPD Britterm 30/18 P+D a TPD Britterm 40 P+D. Pri murovan tehly sa neposvaj k sebe v horizontlnom smere, ale per sa do drok nasvaj zvrchu. Inak by dochdzalo k zhrovaniu malty a zapaniu zvislch kr. 3.2.3. Vzba muriva  Je dleitm predpokladom statickho psobenia muriva ako cel ku. Zvisl styn kry susediacich vrstiev tehl musia by v poa dovanom odstupe. U tehl s vkou 238 mm je minimlna dka vzby 70 mm. Dkytehlovchvrstievjepotrebn kontrolova latou dlhou 2m s vyznaenmi znakami v module 125 mm. Tento modul zodpoved dkovm rozmerom celch a polovinch tehl. Z tohto dvodu sa tehly vyrbaj aj ako polovin preto, aby sa mohla riei vzba muriva tehl pri ukladan. Celkov potreba polovinch tehl v objekte zvis od dispozinho rieenia, potu okien, dvernch otvorov a pod. Orientane je mon predpoklada potrebu cca 15-20% polovinch tehl z celkovej potre by tehl. V prpadoch, kde dkov rozmer nezodpoved dkovmu modulu tehl, je potrebn tento rozdiel doplni delenou tehlou (delenie plenm). 3.2.4. Murovanie obvodovch stien  Podklad muriva realizova poda bodu 3.1. V prpade navrhnutej vodorovnej izolcie proti vlhkosti treba polo i na vyrovnvaciu maltov vrstvu izolan psy, ktor musia by min. o 150 mm irie ako hrbka muriva. Pri zakladan muriva sa pr v osadia tehly na rohoch stien. Treba dodriava sprvnu orient ciu tehl. Kad rohov tehla je oproti predchdzajcej otoen o 90o. Pri pouit tehl s maltovou takou musia by maltov taky orien tovan smerom dovntra. U tehl systmu pero + drka (P+D) s dovntra muriva orientovan drky. Per pritom vynievaj mimo vonkajiu hranu muriva. Po osaden rohov sa natiahne z vonkajej strany murrska nra. Na nesie sa malta do lonej kry v plnej rke muriva. Tehly sa ukla daj do malty tesne za sebou pozd nry. Poloha jednotlivch te hl sa upravuje pomocou vodovhy a gumovho kladiva. Pri pouit tehl s maltovou takou sa tieto po osaden celho radu vyplnia maltou. Zvisl kry medzi tehlami P+D zostvaj nepremaltovan. Pri murovan pouva maltu takej konzistencie, aby malta nezateka la do zvislch otvorov. Prebyton malta vytlaen z vodorovnch kr sa stiahne murrskou lyicou. Malta nesmie presahova cez lce tehl. Vky jednotlivch vrstiev tehl maj by 250 mm. Kontroluj sa priebene pomocou vkovch lt (vi bod 3.1.). Po dosiahnut poa dovanej vky steny vzniknut nerovnosti sa vyrovnaj vrstvou mal ty, maximlnej hrbky 20 mm. Poas murovania sa mus kontrolova zvislos muriva a dodriava vetky stavebn pravy v stenovch kontrukcich predpsanch projektovou dokumentciou. 3.2.5. Murovanie vntornch nosnch stien  Pre murovanie platia tie ist zsady, ako pri obvodovch ste nch. Napojenie vntornej nosnej steny na obvodov stenu alebo kr enie dvoch nosnch stien sa d dosiahnu: - sasnm murovanm - vytvorenm vhodnho zazubenia v stene, ktor sa muruje ako prv vi detaily 3.2.6. Murovanie deliacich prieok  Deliace prieky s vplov kontrukcie. Svoju stabilitu zska j vhodnm napojenm na nosn vntorn alebo obvodov murivo alebo ohraniujce kontrukn prvky betnovch zvislch nosnch kont rukci. Deliace prieky doporuujeme murova v dostatonom asovom odstupe po zrealizovan stropov, ke u prebehli procesy dotvarovania a zmraovania betnu. Pre murovanie prieok platia tie ist zsady, ako pre murovanie ob vodovch stien. 3.2.7.Styk deliacej prieky s obvodovou alebo nosnou murovanou  stenou  Pri styku deliacej prieky s obvodovou alebo vntornou murova nou nosnou stenou sa nevytvtraj kapsy, ale previazanie sa deje pomocou plochch nerezovch kotiev, ktor sa umiestnia do kadej druhej lonej kry prieky. Tento typ styku sa nazva styk na tu po. K nosnej stene sa ploch kotvy mu upevni dvoma spsobmi: - ohn sa do pravho uhla, alebo sa pouije kotva tvaru L, kde vo dorovn as sa vtla do malty v lonej kre prieky a zvisl as sa ukotv pomocou kotviacej prchytky k nosnej stene viԍ detaily - osadia sa u pri murovan nosnej steny do lonch kr v mieste, kde m by prieka, a pri murovan prieky sa kotva v mieste lo nej kry prieky primaltuje. 3.2.8.Styk deliacej prieky s inou deliacou priekou  Styk sa realizuje vzjomnou vzbou oboch prieok, ktor sa mu ruj sasne. Nie je potrebn vynechva kapsy alebo poui kotvy. 3.2.9. Zvisl kra (styk) murovanej a elezobetnovej kont rukcie  Pre tento styk doporuujeme niektor z predloench alternatv nych rieen tak, e kotvenie sa urob do kadej druhej vodorovnej kry v mieste styku s odliatou elezobetnovou stenou: a) Do betnovej steny sa pred jej odliatm zabuduj vodiace kotviace lity (napr. Mauwerky od firmy Frank a pod.) v mieste styku budcej prieky (alebo inho muriva). Pri mu rovan prieky alebo muriva sa osadia kotvy (Mauwerky) do osadenej kotviacej lity. Kotvy sa osadia do kadej druhej kry a pootoenm o 90o sa ukotvia vi detaily. b)navtanm elezobetnovej steny 10 mm na hbku 110 mm v mieste vodorovnej kry muriva prieky alebo muriva a osa denie pozink. kruhovej ocele 8 mm (10 mm) celkovej dky 250 mm. Navtan otvor mus by min. o jednu dimenziu v硍 ako bude osaden pozink. oce, a o 10 mm dlh ako bude kot venie pozink. ocele v stene. Otvor sa vypln murovacou mal tou pred osadenm kruhovej pozink. ocele vi detaily. c)pomocou pozinkovanej (nerezovej) plochej kotvy tvaru L, kto r sa osad v mieste vodorovnej kry muriva prieky alebo muriva do maltovho lka a pomocou 1-2 hmodiniek a vrutov sa prichyt k elezobetnovej stene vi detaily. 3.2.10.Prun stykov kra tehlovch prieok s keramickm  alebo betnovm stropom  U prieok v styku poslednej rady tehl so stropom z dvodu priehybu stropu je nutn styk vyplni stlaitenm materilom nap rklad PUR penou min. hrbke 10 mm na cel hrbku prieky vi deta il. Prun stykov kru doporuujeme poui pri dkch prieky viac ako 4 m. Povrchov pravy doporuujeme poda alternatvnych nvrhov vi bod 3.2.12. 3.2.11.Neprun stykov kra tehlovch prieok s keramickm  alebo betnovm stropom  Neprun stykov kra sa sa doporuuje u tehlovch prieok pre rozpony menie ako 4 m. Stykov kra so stropom bude ukonen mal tovm lkom. Povrchov pravy doporuujeme poda alternatvnych nvrhov vi bod 3.2.12. 3.2.12. prava styku muriva a elezobetnovej kontrukcie  Je potrebn upravi poda tchto alternatv: alt.1) prekry sklotextilnou mriekou  Sklotextiln mrieka s okami cca 6/6 - 40/10 mm sa vtla do jadrovej vrstvy omietky do 1/3 hrbky sasne s omietanm, alebo v predstihu do vhodnej armovacej malty s prekrytm styku 100 mm. alt.2) vystuenm jadrovej omietky polypropilnovmi vlknami  Zvyrobenejmalty na omietanie sa odoberie do 10 l vedra malta do ktorej sa d 0,01 kg polypropylnovch vlken. Mal ta s polypropylnovmi vlknami sa dobre premiea bu rune alebo strojne (vtakou s ndstavcom) min. 2 minty. Takto pripraven omietkov zmes sa nanesie rune na stykov plochu s presahom na obe strany min. 100 mm. ukov prava sa uro b sasne s ostatnou plochou miestnosti bez polypropylno vch vlkien. alt.3) prizna kru v omietke a tto vyplni akryltovm tmelom. Styn kra sa me i prereza a na podklad, min. vak do hbky 1/2 hrbky omietky. Teplota vzduchu a podkladu mus by poas aplikcie a tvrdnutia omietok vyia ako +5oC. erstv omietku treba chrni pred mrazom. 3.3. KERAMICK PREKLADY ATLAS  S tyov prvky z ktorch sa vytvraj preklady nad dvernmi a okennmi otvormi. Vhodn s pre rodinn domy, stavby bytovej vstavby a obianskej vstavby. Vyrbaj sa v dkch 1000 - 3000 mm v module 250 mm. rka prekladu je 115 mm a vka 65 mm. Poda dovolenho maximlne ho zaaenia prekladov poznme preklady typ "A","B","C","D","E". V prekladoch je pouit betn B15. 3.3.1. Preprava a skladovanie  Aby sa zabrnilo deformci prekladov, je potrebn ich pri preprave uklada v polohe zabudovania. Pri vone loench prekla doch alebo zvzkoch, je potrebn prv vrstvu podloi drevenmi hranolekmi vo vzdialenosti 1/6 dky od oboch koncov prekladu. Pri manipulcii s mechanizmami treba dba, aby nedolo k porueniu ke ramickej asti nosnka (nevhodn mechanizmy - lan). Na stavenisku treba preklady skladova na pevnom, vodorovnom podklade na dreve nch podlokch. Pri viacradovom uskladovan musia by dreven podloky presne nad sebou. Preklady pri dlhodobom skladovan treba chrni pred mrazom a poveternostnmi vplyvmi. 3.3.2. Uloenie prekladu  Preklady sa klad do cementovho maltovho lka. Minimlna lon dka prekladu na nosn kontrukciu je 120 mm v zvislosti od dky nosnka. Preklady sa nesm ota, do maltovho lka sa ukladaj s keramickm repom smerom dole. Pri pouit keramickch prekladov do obvodovho muriva musia by tieto pouit v kombincii s tepelnm izolantom alebo musia by dodatone zateplen vi detai ly. Na koncoch prekladov 30 mm presahuje betonrska vstu. Po osa den prekladov sa tto vstu mus zabetnova. Pre jednotliv typy prekladov a ich rzne svetl rozptia s sta tick vpoty a schmy uveden v technickch listoch - v tabukch. 3.3.3. Podopretie prekladu poas vstavby  Preklady je potrebn pred zaaenm podoprie. Pri prekladoch kratch ako 2000 mm treba podoprie na jednom mieste v strede. Pri prekladoch dlhch ako 2000 mm s potrebn dve podpery v tretinch rozptia. Podopretie mono odstrni a po zatvrdnut betnu (mini mlne 75% nosnej pevnosti po cca 4 - 7 doch). 3.3.4. Prispsobenie prekladu na poadovan dku.  Ak je potrebn preklad inej vrobnej dky ako je vrobn roz mer, je mon ho reza. Rez mono uskutoni len odborne pomocou rezacieho stroja. Do prekladu je zakzan seka a sekanm preklad deli. Po dohode je mon vyrba preklady potrebnej dky aj bez skracovania. 3.4. STROPN SYSTM IT  Pouva sa pre stropy montovan na stavbe z nosnkov FERT-KNPV a keramickch stropnch vloiek MIAKO. Pri pouit keramickho stropnho systmu mus by spracovan projekt, ktor zohaduje prevdzkov zaaenie pre jednotliv rady nosnkov FERT-KNPV a ke ramickch stropnch vloiek MIAKO. Systm je vhodn na vstavbu ro dinnch domov, obytnch budov, rekreanch zariaden a podobne. Je ho vyuitie sa doporuuje aj na prstavby, ako s gare, dielne a ponohospodrske objekty. Kontrukcia je dobre vyuiten, jeho prednosti sa daj dobre vyui aj pri obnove, prstavbe, nadstavbe, i rieen podkrovnch priestorov. 3.4.1.Preprava a skladovanie  Stropn vloky s dodvan na paletch pskovan, alebo balen do zmraovanej flie. Nosnky s dodvan vone loen. V zujme zabrnenia prpadnm deformcim nosnkov je potrebn ich prepravova v montnej polohe. Poas prepravy na lonej ploche dopravnho prostriedku musia by uloen na dreven podloky vo vzdialenosti 300 mm od koncov nosnkov (max.1/6 dky). Nklad je potrebn zabezpei proti pozdnemu a prienemu posuvu a proti priehybom a zabezpei, aby sa neporuil ich keramick rep. Pri skladovan na stavbe sa ukladaj ako pri preprave. Pri sklado van viac vrstiev nosnkov nad sebou musia by aj podloky presne kolmo nad sebou. Pri viacradovom skladovan sa musia preklady zais ti proti prevaleniu rdlovacm drtom. Pri dlhodobom skladovan doporuujeme preklady chrni proti poveternostnm vplyvom. 3.4.2. Uloenie, podopretie a nadvenie nosnka.  Pred montou nosnkov sa skontroluje rovinnos mrov, zisten nerovnosti sa vyrovnaj cementovou maltou. Nosnk mus by uloen na nosnom mre min. 120-150 mm, poda dky nosnka. Sasne s mon tou nosnkov sa na ich koncoch ukladaj stropn vloky, ktor za bezpeuj predpsan vzdialenos nosnkov 600, resp. 450 mm osove poda tabuky keramickch nosnkov FERT-KNPV a vloiek Miako. Po uloen nosnkov sa nosnky musia zabezpei podoprenm. Na podop retie sa pouij hranoly s drevenmi alebo oceovmi stojkami. Vzdialenos medzi podperami, alebo podperou a nosnou stenou v smere dky nosnka je max. 1,8 m, t.j. do dky 3,5 m v 1/2, do 5,25 m v 1/3, do 7,25 m v tvrtinch rozptia. Pri podopret nosnkov sa tieto musia nadvi v strede rozptia poda dajov z tabuliek v technickch listoch. Pri viacpodlanej vstavbe, ke sa podpery ukladaj na stropn kontrukciu, je potrebn podoprie aj spodn strop pod podperami. Podklad pod stojky mus by pevn, podpery nesm by uloen na zamrznutej zemi. Stpy sa zavetruj uhloprie ne pribitmi doskami. Proti preklopeniu sa kontrukcia z oboch strn podoprie. 3.4.3. prava nosnka na poadovan dku  Nosnk s inou dkou ako je 250 mm modul, sa me skrti na potrebn dku. nosnos nosnka sa tm nezni. Skracovanie nosn ka sa vykonva plou na kame alebo flexobrskou. Nosnk sa nesmie seka a ani ho sekanm skracova. Po vzjomnej dohode vrobca vyro b aj atypick vrobok. 3.4.4. Ukladanie keramickch stropnch vloiek Miako.  Po podopret nosnkov sa keramick stropn vloky Miako uklada j v kolmom smere na os nosnkov postupne v kadom rade. Stropn vloky sa ukladaj suchm spsobom, bez podmaltovania. Uklada ke ramick vloky na nosn murivo sa zakazuje. Pri manipulci s mate rilom v priebehu monte sa na osaden stropn vloky uloia fo筍 ne, m sa strop stane pochdzny. 3.4.5. Vystuenie venca  Po osaden stropnch vloiek Miako sa po obvode stien stropu osad debnenie do vky dobetnovania t.j. 210 alebo 240 mm. Pred vystuenm venca sa do debnenia obvodovch mrov osad projektom navrhnut tepeln izolant (napr: Kombi doska, izolant Krupizol a pod...). Po tchto prcach sa nad obvodovmi a vntornmi nosnmi stenami osadia strmienka a vstu stuujceho venca. 3.4.6. Betnovanie  Pred betnovanm treba strop dostatone navlhi a uzavrie du tiny stropnch vloiek tak, aby nezatiekli betnom. Zlievkov be tn mus by triedy B20. Maximlna zrnitos kameniva 8 mm a plas tick konzistencia. Betnovanie stropu sa mus vykona v jednom pracovnom zbere t.j. nosnkov, venca a vloiek naraz. V prpade potreby je mon betnovanie prerui, vytvori pracovn kru med zi nosnkmi uprostred vloiek tak, e nosnky bud v smere svojej dky zabetnovan. Betnov zmes po uloen na uren miesto treba zhutni a zrovna tak, aby hrbka betnu nad stropnou vlokou bola rovnomerne 30 mm u stropov, kde dka nosnkov je do 5500 mm, a 60 mm u dok nosnkov od 5750 mm do 7250 mm. Nesmie sa betnova pri teplotch pod + 5oC. Do zlievkovho betnu stropu nie je potrebn vklada sieovinu. Podpery sa mu odstrni a po dosiahnut zaruenej pevnosti bet nu, o je pri dodran bench podmienok, t.j. pri teplote ovzduia nad + 12 oC 28 dn. 3.4.7. Oetrovanie betnu  V lete pri vysokch klimatickch teplotch je potrebn betn chrni proti rchlemu vysychaniu vhodnm prikrytm a vlhenm. V zimnom obdob pri predpoklade poklesu nonch teplt pod bod mra zu je potrebn realizova niektor opatrenia ako napr. pouitie ne mrzncich zmes do betnu alebo zakrytm betnu. 3.5.Osadzovanie zrubn  Zrubne sa po vyrovnan a zafixovan upevnia v prieke pomocou zlievkovej malty, alebo izolanej peny (poda typu zrubne ). Nad zrubami sa me poui preklad - vi bod 3.3. 3.6. Osadzovanie konzol na uchytenie raditorov a pod.  Vyie uveden tehly maj systm niekokch komrok, steny med zi jednotlivmi komrkami cca 5 mm hrub. Pri vtan otvorov poui bezprklepov vtanie! Pouit kotviace prchytky musia by vhodn pre tento typ tehl. 3.7.Ochrana muriva pred poveternostnmi vplyvmi a prprava pre  omietanie  Ak sa murovanie na niekoko dn preru, je potrebn hotov mu rivo zakry lepenkou alebo fliou a zaai. S omietanm sa me zaa a po dohotoven celho objektu, t.j. po zastreen a osaden vetkch klampiarskych vrobkov. Prprava pod kladu pod omietky je zvisl od druhu pouitej omietky. 4. KVALITA, MERANIE A PREBERANIE PRC  4.1. Pri murovan treba dodriava vetky zsady, ktor s uve den v bode 3.1. 4.2. Vodorovn kry s optimlnej hrbky 12 mm + 6 mm, - 4 mm (8-18 mm). Priemern vka tehlovch vrstiev, pri dodran hrbky vodorovnch kr m by 250 mm. 4.3. Zvisl kry medzi tehlami s perom a drkou musia by bez malty (na doraz). 4.4. Zvisl kry medzi tehlami s maltovou takou s na doraz. Maltov taky sa vyplnia maltou. 4.5. Priebene sa kontroluje vodorovnos tehlovch vrstiev a zvislos stien. 4.6. Treba dba, aby poas murovania, spracovania a tuhnutia u nanesenej omietky bola teplota vzduchu a podkladu vyia ako + 5oC. 4.7. Pri kotven prieok a muriva k elezobetnovej stene a k stropu kontrolova sprvnos realizcie. 5. BEZPENOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRCI  5.1. Pri prci vetci zamestnanci musia dodriava ustanovenia vyhlky SBP a SB . 374/90 Zb. o bezpenosti prce a technickch zariaden pri stavebnch prcach. 5.2. Kad zamestnanec mus by preukzatene oboznmen s bez penostnmi predpismi a ich znalos mus by overen. 5.3. Pracovisko mus by zabezpeen proti pdu osb ochrannm zbradlm. Prce vo vkach v priestoroch nechrnench proti poveternostnm vplyvom sa musia prerui pri: a) brke, silnom dadi, sneen, tvoren nmrazy b) vetre s rchlosou nad 10,7 m.s-1 (6oBf) 5.4. Otvory v stropnch kontrukcich musia by prekryt tak, aby kontrukcia krytu preniesla hmotnos zamestnanca nesceho bre meno. Kryt mus by zaisten proti posunutiu. Pri prci na leen a montnych ploinch je nutn dodriava bezpenos pri prci vo vkach. 6. DODATOK  Svisiace normy a predpisy: STN270144-Zdvhacie zariadenia. Prostriedky na viazanie, zave sovanie a uchopenie bremien STN 33 2000-4-41 Elektrick intalcie budov as 4: Zaistenie bez penosti Kapitola 41: Ochrana pred razom elektric km prdom STN 33 2000-5-41 Elektrick intalcie budov as 5: Vber a stavba elektrickch zariaden Kapitola 54: Uzemovacie ss tavy a ochrann vodie STN 34O35O Elektrotechnick predpisy STN. Predpisy pre pohybli v kble a nry STN 34 3108Elektrotechnick predpisy STN. Bezpenostn predpisy o zaobchdzan s elektrickm zariadenm osobami bez elektrotechnickej kvalifikcie STN722430-1 Malty na stavebn ely. as1: Spolon ustanove nia STN722430-2 Malty na stavebn ely. as 2 Priemyselne vyrban malty STN722430-3 Malty na stavebn ely. as 3: Malty na murovanie, vrobu keramickch dielcov a stykov malty STN722430-4 Malty na stavebn ely. as 4: Malty na omietky STN 72 2430-5 Malty na stavebn ely. as 5: pecilne malty STN 72 2600Tehliarske vrobky. Spolon ustanovenia. STN722601Skanie tehliarskych vrobkov. Zisovanie vzhadu a rozmerov. STN722603 Skanie tehliarskych vrobkov Stanovenie hmotnosti a nasiakavosti. STN722605 Skanie tehliarskych vrobkov. Stanovenie mechanic kch vlastnost. STN722606Skanie tehliarskych vrobkov. Skka mrazuvzdor nosti. STN722607Skanie tehliarskych vrobkov. Stanovenie vskytu cicvrov. STN722608Skanie tehliarskych vrobkov. Stanovenie nchyl nosti na tvorbu vkvetov. STN 72 2609 Tehliarske nzvoslovie. STN 72 2611 Tehliarske vrobky. STN730540Tepelnotechnick vlastnosti stavebnch kontrukci a budov. Nzvoslovie, poiadavky a kritria STN-PENV1996:1-1Navrhovaniemurovanch kontrukci as 1-1: (731101) Veobecnpravidl. Pravidl pre vystuen a nevys tuen murivo STN732310Zhotovovanie murovanch kontrukci STN738101 Leenie. Spolon ustanovenie STN 73 8102 Pojazdn a vone stojace leenie STN 73 8106 Ochrann a zchytn kontrukcie Vyhlka SBP a SB .374/90 Zb. o bezpenosti prce a technickch zariaden pri stavebnch prcach Zkona . 521/2001 Z.z. o stavebnch vrobkoch (pln znenie zkona . 90 Z.z. o stavebnch vrobkoch, ako vyplva zo zmien a doplnen vykonanch zkonom . 264/1999 Z.z. a zkonom .413/2000 Z.z.)